PCOS mení názov na PMOS: čo o syndróme polycystických ovárií odhalil výskum čreva

Obr.1: Prechod od PCOS k PMOS a jeho komplexný vplyv na organizmus. Infografika znázorňuje historickú zmenu názvu zo Syndrómu polycystických ovárií (PCOS) na Syndróm polyendokrinného metabolického ovária (PMOS). Ochorenie už nie je viac vnímané len ako lokálny gynekologický problém vaječníkov, ale predstavuje komplexnú endokrinnú a metabolickú poruchu, v ktorej zohráva kľúčovú úlohu os medzi črevným mikrobiómom (črevná dysbióza), hormonálnou nerovnováhou (zvýšené androgény) a metabolickými zmenami (inzulínová rezistencia a systémový zápal).

Prečo táto zmena po desiatkach rokov? Pôvodný názov bol zavádzajúci. Naznačoval, že jadrom problému sú cysty na vaječníkoch. Veda však dokázala, že o žiadne abnormálne cysty nejde (ide iba o neprejavené folikuly) a ochorenie vôbec nie je len gynekologickou záležitosťou. Nový názov PMOS konečne správne pomenúva realitu: ide o komplexnú hormonálnu (endokrinnú) a metabolickú poruchu, ktorá celosvetovo ovplyvňuje viac ako 170 miliónov žien (1) (Obr.1).

Príznaky a diagnostika: Čo si všímať?

PMOS sa prejavuje pestrou paletou symptómov, ktoré často sťažujú včasnú diagnostiku. Medzi hlavné varovné signály patria:

• Nepravidelný menštruačný cyklus alebo úplná absencia ovulácie.
• Prejavy hyperandrogenizmu (zvýšená hladina mužských hormónov) – akné, rednutie vlasov či nadmerné ochlpenie (hirsutizmus).
• Metabolické komplikácie – nevysvetliteľné priberanie na váhe a sťažené chudnutie.

Diagnostika sa opiera o klinické vyšetrenie hormónov, sledovanie ovulácie a sonografiu vaječníkov, pričom moderný prístup sa už striktne nezameriava len na reprodukčné orgány, ale sleduje pacientku komplexne vrátane jej kardiometabolického rizika (2).

Kľúčový hráč v pozadí: Črevný mikrobióm

Jedným z najfascinujúcejších smerov moderného výskumu PMOS je os črevo-vaječníky. Štúdie potvrdzujú, že ženy s týmto syndrómom vykazujú výraznú črevnú dysbiózu (narušenie rovnováhy mikrobiómu) (Obr. 3). Dochádza u nich k poklesu diverzity prospešných baktérií a k premnoženiu patogénnych kmeňov (3, 4).

Tento stav priamo poháňa dva hlavné mechanizmy PMOS:

1. Inzulínová rezistencia: Dysbióza vedie k zvýšenej priepustnosti čriev. Toxické látky (lipopolysacharidy) prenikajú do krvi a vyvolávajú chronický zápal nízkeho stupňa, ktorý blokuje inzulínové receptory (4) (Obr. 1 a obr. 3).
2. Hormonálna nerovnováha: Určité črevné baktérie (tzv. estrobolom) ovplyvňujú metabolizmus a recykláciu estrogénov a androgénov v tele (3, 4, 5) (Obr. 1 a obr. 3).

Obr.3: Obrázok ilustruje jeden z kľúčových mechanizmov, ktorým črevná dysbióza môže prispievať k rozvoju a pretrvávaniu PMOS – prostredníctvom zvýšenej priepustnosti čreva, systémového zápalu a následnej hormonálnej nerovnováhy.

Možnosti liečby a nová nádej v probiotikách

Keďže PMOS je komplexné ochorenie, liečba vyžaduje multidisciplinárny prístup. Štandardne zahŕňa úpravu životného štýlu (nízkoglykemická strava, silový tréning), farmakologickú podporu citlivosti na inzulín (napr. metformín) (4) či symptomatickú liečbu hormonálnou úpravou. Najnovšie klinické štúdie (publikované v ScienceDirect a PubMed) však ukazujú, že cielená modulácia mikrobiómu dokáže priamo ovplyvniť metabolické a hormonálne parametre.

• Optimalizácia spracovania cukrov: Nerovnováha v čreve priamo zhoršuje to, ako telo reaguje na prijatú stravu. Cielená obnova mikrobiómu pomáha obnoviť prirodzenú vnímavosť buniek na inzulín. Pre pacientky to v praxi znamená stabilnejšiu hladinu energie počas dňa, elimináciu náhlych návalov hladu na sladké a efektívnejšiu kontrolu telesnej hmotnosti (Obr. 4) (4).
• Zníženie hladiny androgénov: Úprava črevného prostredia vedie k poklesu voľného testosterónu a upokojeniu nadmernej produkcie mužských hormónov vo vaječníkoch. To má priamy vplyv na zmiernenie prejavov akné a hirsutizmu (nadmerného ochlpenia) (Obr. 4)(4).
• Potlačenie systémového zápalu: Probiotiká pomáhajú obnovovať rovnováhu črevnej mikrobioty, čím znižujú zápalové markery v tele, ktoré inak prejavy PMOS zhoršujú (Obr.4) (4).

Obr. 4: Zdravý črevný mikrobióm môže priaznivo ovplyvňovať metabolické aj hormonálne procesy pri PMOS. Obnova mikrobiálnej rovnováhy podporuje lepšiu citlivosť na inzulín, zmierňuje zápal a môže prispieť k redukcii prejavov hormonálnej nerovnováhy.

Cielená podpora: Ktoré probiotické kmene skutočne pomáhajú?

Medzi najlepšie preskúmané patrí kombinácia druhov:

• Lactobacillus acidophilus a Bifidobacterium bifidum: Tieto kmene preukázateľne znižujú hladinu nalačno meraného inzulínu a zlepšujú skóre HOMA-IR (ukazovateľ inzulínovej rezistencie). Mechanizmus spočíva v produkcii mastných kyselín s krátkym reťazcom (SCFA), ktoré aktivujú receptory v čreve a stimulujú vylučovanie hormónu GLP-1, čím zvyšujú citlivosť buniek na inzulín (6).
• Lactobacillus rhamnosus (napr. GG): Výrazne prispieva k obnove tesných spojov črevnej bariéry (tight junctions). Tým zabraňuje "presakovaniu" endotoxínov do krvného obehu, čím potláča chronický zápal, ktorý inak stimuluje vaječníky k nadmernej produkcii androgénov (6, 7).
• Lactobacillus casei: V štúdiách preukázal schopnosť znižovať hladinu voľného testosterónu a regulovať SHBG (sexuálne hormóny viažuci globulín), čo priamo vedie k zmierneniu prejavov akné a hirsutizmu (6, 8).

Cielená suplementácia týchto probiotických kmeňov sa tak popri úprave stravy stáva základným pilierom moderného a kauzálneho (príčinného) manažmentu PMOS.

Odborné zdroje a referencie:

1. Teede, H. J., et al. (2026). Polyendocrine metabolic ovarian syndrome, the new name for polycystic ovary syndrome: a multistep global consensus process. In The Lancet, 407: 2329-2339. https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(26)00717-8/fulltext
2. Teede, H. J., et al. (2023). The International PCOS Network Recommendations from the 2023 international evidence-based guideline for the assessment and management of polycystic ovary syndrome. In Eur J Endocrinol. 189:G43-G64. https://academic.oup.com/ejendo/article/189/2/G43/7242362?guestAccessKey=
3. Li, J., et al. (2025). Exploring the interactions of gut microbiome and metabolites in polycystic ovary syndrome: a review. In Microbiological Research. 301: 128309. https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S094450132500268X
4. Sun, Y., et al. (2023). Gut microbiota dysbiosis in polycystic ovary syndrome: Mechanisms of progression and clinical applications. In Front Cell Infect Microbiol.13:1142041. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9998696/
5. Ashonibare, V. J., et al. (2024). Gut microbiota-gonadal axis: the impact of gut microbiota on reproductive functions. In Front Immunol. 15:1346035. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC10933031/#abstract1
6. Miao, C., et al. (2021). Effects of probiotic and synbiotic supplementation on insulin resistance in women with polycystic ovary syndrome: a meta-analysis. In J Int Med Res. 49(7):3000605211031758. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC8320576/
7. Li, Y., et al. (2023). Effects of probiotics, prebiotics, and synbiotics on polycystic ovary syndrome: a systematic review and meta-analysis. In Crit Rev Food Sci Nutr. 63(4):522-538. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/34287081/
8. Behroozilak, T., et al. (2026). Effect of Probiotic Supplementation on Reproductive Outcomes of Women With Polycystic Ovary Syndrome Who Are Candidates for Intrauterine Insemination: A Randomized, Double-Blind, Placebo-Controlled Trial. In Endocrinol Diabetes Metab. 9(2):e70185. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC12956837/