Cesta k Longevity (2. diel): Inflammaging a dlhodobý nízkostupňový zápal pri starnutí

Cesta k Longevity (2. diel): Inflammaging a dlhodobý nízkostupňový zápal pri starnutí

Séria: Cesta k Longevity (2/6)

V úvodnej časti sme si vysvetlili, že biologický vek nie je nemenný osud. Dnes sa pozrieme na jeden z významných mechanizmov, ktorý sprevádza starnutie a súvisí so stratou vitality aj postupným poškodzovaním tkanív.

V skratke

  • Inflammaging je dlhodobá zápalová aktivita nízkej intenzity, ktorá sprevádza starnutie a súvisí so zmenami imunity.
  • Vedci skúmajú, ako s ním súvisí črevná mikrobiota a priepustnosť črevnej bariéry.
  • V projekte PROBIOSENIOR sa pri kombinácii kmeňov IMC 501® a IMC 502® pozorovali zmeny mikrobioty a vyššie SCFA oproti začiatku štúdie. Výsledky pri zápalových parametroch sú nejednoznačné.
  • Základom zostáva životný štýl: strava bohatá na vlákninu, pohyb, spánok a zvládanie stresu.

Jedným z významných procesov, ktoré sa spájajú so starnutím a vyšším rizikom chronických ochorení, je dlhodobý zápal nízkej intenzity. Vo vedeckej obci sa pre tento fenomén ustálil trefný názov: Inflammaging (spojenie slov inflammation – zápal a aging – starnutie) (1, 2).

Na rozdiel od akútneho zápalu (napríklad pri porezaní prsta), ktorý je liečivý a po splnení svojej ochrannej funkcie prirodzene ustúpi, inflammaging je tichý, často nepozorovaný a dlhodobý stav zvýšenej zápalovej aktivity. Imunitný systém zostáva dlhodobo vystavený prozápalovým podnetom. Inflammaging sa pritom vzájomne ovplyvňuje s imunosenescenciou – postupnou zmenou fungovania imunitného systému spojenou s vekom. Imunitná odpoveď môže byť menej účinná voči novým infekciám, zatiaľ čo niektoré zápalové reakcie zostávajú zvýšené. S vekom sa mení aj tvorba a zastúpenie imunitných buniek, čo môže prispievať k horšej obranyschopnosti a väčšiemu riziku neprimeraných imunitných reakcií (2, 3, 16).

Zjednodušene povedané, starnúci imunitný systém horšie reaguje na skutočné hrozby, no zároveň môže vytvárať viac zbytočného zápalového „hluku“. Tento zápal potom ďalej zhoršuje jeho fungovanie, čím vzniká začarovaný kruh (2, 3, 16) (Obr. 1).

Imunosenescencia a inflammaging sa navzájom posilňujú a vytvárajú samoposilňujúci cyklus
Obr. 1: Imunosenescencia (postupné starnutie a zmena fungovania imunitného systému) a inflammaging (dlhodobý zápal nízkej intenzity spojený so starnutím) sa navzájom posilňujú. S vekom klesá tvorba niektorých nových obranných buniek a časť imunitných buniek reaguje menej účinne. Súčasne môžu starnúce bunky, chronické infekcie, zmeny črevného mikrobiómu, poškodenie DNA a oxidačný stres udržiavať zápal. Ten následne ďalej zhoršuje fungovanie imunity a vytvára začarovaný kruh. Skratky v obrázku: HSC – krvotvorná kmeňová bunka; NK – prirodzená zabíjačská bunka; DB – dendritická bunka; CMV – cytomegalovírus; SASP – súbor prozápalových látok uvoľňovaných starnúcimi bunkami; ROS – reaktívne formy kyslíka; LPS – zložka vonkajšej membrány niektorých baktérií (upravené podľa 16).

Keď telo neustále „horí“ na nízky plameň, časť energie buniek sa presúva z ich bežného fungovania a opráv na udržiavanie zápalovej reakcie. Chronický zápal a oxidačný stres sa spájajú so zmenami mitochondriálnej funkcie, bunkovou senescenciou a opotrebovaním telomér. Tieto procesy sa môžu navzájom ovplyvňovať. Mitochondrie – drobné „energetické centrá“ buniek – potom pracujú menej efektívne, takže bunkám zostáva menej energie na ich fungovanie a opravy. Zároveň sa môžu rýchlejšie skracovať teloméry, ochranné úseky na koncoch chromozómov. Pri kritickom skrátení telomér sa bunka spravidla prestane deliť alebo môže podľahnúť programovanej bunkovej smrti. Výsledkom je horšia obnova tkanív. Inflammaging teda nie je iba sprievodným javom starnutia, ale môže k jeho ďalšiemu napredovaniu aktívne prispievať (1, 2, 4, 17).

Črevná bariéra: prečo ju vedci sledujú pri inflammagingu?

Jedno z miest, ktoré môže súvisieť s dlhodobou zápalovou aktivitou, je črevo. S pribúdajúcim vekom sa u časti ľudí mení zloženie mikrobioty aj fungovanie črevnej bariéry; do týchto zmien vstupujú aj strava, lieky a zdravotný stav. Niekedy sa mení aj priepustnosť bariéry, teda to, ako ľahko cez ňu prechádzajú určité látky. Práve vzťahy medzi mikrobiotou, bariérou a imunitou vedci skúmajú pri inflammagingu (4–7) (obr. 2).

Črevná bariéra pripomína viacvrstvovú ochranu. Výstelku čreva pokrýva hlien obsahujúci mucíny a jej bunky medzi sebou spájajú tesné spojenia. Spoločne pomáhajú regulovať, čo môže prechádzať z čreva do vnútorného prostredia tela. Keď sa ich funkcia zmení, môže sa meniť aj priepustnosť čreva; ide o jeden z mechanizmov skúmaných v súvislosti s imunitnou odpoveďou (5–7) (obr. 2). Bariéra je preto aj jednou z oblastí, v ktorých výskum sleduje pôsobenie probiotík – v laboratórnych, zvieracích aj klinických štúdiách, najmä pri ochoreniach spojených s jej narušením. Tieto výsledky nemožno automaticky prenášať na zdravých ľudí ani na konkrétne kmene (9).

Črevo, imunita a starnutie: črevná mikrobiota, črevná bariéra a imunitná signalizácia, ktoré vedci skúmajú pri inflammagingu
Obr. 2: Schéma súvislostí medzi črevnou mikrobiotou, črevnou bariérou a imunitnou signalizáciou, ktoré vedci skúmajú pri inflammagingu. Ich podoba sa môže líšiť podľa veku, stravy, užívaných liekov, zdravotného stavu a prostredia (5–7). Vlastná ilustrácia.

Jedným zo skúmaných mechanizmov je kontakt imunitného systému s bakteriálnymi zložkami, napríklad s lipopolysacharidmi (LPS). Ak sa pri narušení bariéry dostanú do vnútorného prostredia tela, imunitné bunky ich môžu rozpoznať receptormi vrátane TLR4. Následná signalizácia môže viesť k tvorbe cytokínov – látok, ktoré koordinujú zápalovú odpoveď. Ak takéto podnety pretrvávajú, môžu prispievať k udržiavaniu dlhodobej zápalovej aktivity nízkej intenzity. Práve tento „zápalový šum“ sa skúma ako jeden z procesov, ktoré sa podieľajú na inflammagingu. Vzťah medzi mikrobiotou, črevnou bariérou a imunitou je však obojstranný a ovplyvňuje ho viacero ďalších faktorov (5–7) (obr. 2).

Čo ukázal výskum vybraných zložiek?

Výskum zdravého starnutia sleduje aj vzťahy medzi črevnou mikrobiotou, látkami vytváranými mikroorganizmami a dlhodobou zápalovou aktivitou. VITALbiom+® spája probiotickú kombináciu SYNBIO® s rastlinnými polyfenolmi. Dostupné štúdie nám umožňujú pozrieť sa na jednotlivé časti tejto receptúry, hoci ich spoločný účinok v hotovom produkte nehodnotili.

  • Čo sa pozorovalo v štúdiách kombinácie IMC 501® a IMC 502®: Kmene Lacticaseibacillus rhamnosus IMC 501® a Lacticaseibacillus paracasei IMC 502® preukázali v laboratórnych podmienkach schopnosť prežívať podmienky tráviaceho traktu, prichytiť sa na bunkové modely a inhibovať vybrané patogénne mikroorganizmy (11). Už v skoršej 12-týždňovej, placebom kontrolovanej štúdii s 50 zdravými dospelými sa po konzumácii potravín s týmito kmeňmi zvýšilo množstvo laktobacilov a bifidobaktérií v stolici (8). V projekte PROBIOSENIOR, plánovanom na šesť mesiacov (pätina účastníkov ho pre pandémiu covidu-19 skrátila na tri mesiace), sa po podávaní kombinácie SYNBIO® zaznamenalo zvýšenie množstva laktobacilov v stolici a u väčšieho počtu účastníkov aj nárast bifidobaktérií. Na konci intervencie boli v probiotickej skupine oproti východiskovým hodnotám vyššie aj celkové množstvá mastných kyselín s krátkym reťazcom a butyrátu. Analýza zároveň ukázala klesajúci trend zastúpenia Proteobacteria a rastúci trend Actinobacteria a Verrucomicrobia. Výsledky sa vzťahujú na skúmanú kombináciu, dávku a podmienky projektu (10).
  • Granátové jablko a mikrobiálna premena polyfenolov. Extrakt z granátového jablka vo VITALbiom+® je štandardizovaný na obsah punikalagínov, ktoré patria medzi elagitaníny. Počas trávenia sa z nich môže uvoľňovať kyselina elagová a niektoré črevné baktérie ju môžu ďalej premieňať na urolitíny. V ľudskej štúdii sa tieto mikrobiálne metabolity po konzumácii granátového jablka našli v biologických vzorkách, pričom v použitom teste vykazovali iba slabú priamu antioxidačnú aktivitu. Význam tejto premeny preto nemožno zúžiť iba na priame neutralizovanie voľných radikálov; dôležitou súčasťou príbehu je samotné mikrobiálne spracovanie elagitanínov (12, 13).

Pozrite si zloženie VITALbiom+® a informácie o jednotlivých zložkách.

Vedecké okienko: Čo ukázali dostupné štúdie

Projekt PROBIOSENIOR priniesol výsledky o zmenách mikrobioty, mikrobiálnych metabolitov a niektorých zápalových parametrov po suplementácii, ktorá u väčšiny účastníkov trvala šesť mesiacov. Pri ich interpretácii je dôležité rozlišovať medzi zmenami oproti východiskovým hodnotám a výsledkami, pri ktorých sa preukázal rozdiel oproti placebu:

  • Črevná mikrobiota a SCFA: V štúdii Salvesi et al. (2022) sa v probiotickej skupine zvýšilo množstvo laktobacilov v stolici a po suplementácii boli oproti východiskovým hodnotám vyššie celkové mastné kyseliny s krátkym reťazcom aj kyselina maslová (butyrát). Autori zaznamenali aj klesajúci trend Proteobacteria a rastúci trend Actinobacteria a Verrucomicrobia (10).
  • Zápalový marker hs-CRP: V štúdii sa zmena hs-CRP medzi začiatkom a koncom intervencie štatisticky významne líšila medzi probiotickou a placebo skupinou (p < 0,05). Smer a klinický význam tohto rozdielu však zo zverejnených údajov nie sú jednoznačné, preto ho nemožno vykladať ako dôkaz protizápalového účinku (10).
  • Vybrané cytokíny: V nadväzujúcej štúdii sa v probiotickej skupine po suplementácii oproti východiskovej hodnote znížili sérové koncentrácie TNF-α, IL-6, IL-8 a MIP-1α. Medzi probiotickou a placebo skupinou však pri týchto zápalových parametroch nebol zistený štatisticky významný rozdiel (14).
  • Výskum na myšiach, nie u ľudí: Dominici et al. (2014) podávali kmeň Lacticaseibacillus rhamnosus IMC 501® myšiam, ktoré vystavili látke PhIP. Táto látka poškodzuje DNA a vzniká napríklad pri pečení či grilovaní mäsa pri vysokej teplote. V bunkách hrubého čreva myší, ktoré dostávali kmeň, vedci zaznamenali menej poškodenia DNA. Výsledky zo zvierat však nemožno prenášať na človeka: štúdia neukazuje, že by tento kmeň chránil DNA alebo spomaľoval starnutie buniek u ľudí (15).

Inflammaging je komplexný proces ovplyvnený vekom, životným štýlom, metabolickým zdravím, infekciami aj črevnou mikrobiotou. Z praktického pohľadu preto nejde o hľadanie jediného „protizápalového“ riešenia. Základom zostáva pestrá strava s dostatkom vlákniny, pravidelný pohyb, kvalitný spánok, zvládanie dlhodobého stresu a primeraná zdravotná starostlivosť. Podpora črevného mikrobiómu môže byť jednou zo súčastí tohto širšieho prístupu k zdravému starnutiu (16).

Časté otázky

Dá sa inflammaging zmerať?

Neexistuje jeden test, ktorý by ho spoľahlivo zachytil. Vo výskume sa sledujú rôzne ukazovatele, napríklad CRP či vybrané cytokíny, no každý z nich ovplyvňuje aj množstvo ďalších faktorov – od infekcie po telesnú hmotnosť (1, 3).

Je inflammaging choroba?

Nie, nejde o samostatnú diagnózu. Je to označenie pre dlhodobú zápalovú aktivitu nízkej intenzity, ktorú vedci spájajú so starnutím a s vyšším rizikom niektorých chronických ochorení (1, 2).

Môžu probiotiká „uhasiť“ zápal?

Takýto sľub by bol príliš silný. Štúdie s konkrétnymi kmeňmi zaznamenali zmeny mikrobioty a niektorých ukazovateľov, výsledky pri zápalových parametroch sú však nejednoznačné a platia len pre skúmaný kmeň, dávku a skupinu ľudí (10, 14).

Pokračujte v čítaní: Cesta k Longevity

V ďalšom dieli sa pozrieme na bunkové mechanizmy, ktoré súvisia s energetickým metabolizmom a funkciou svalov, a na to, čo o nich hovoria dostupné vedecké poznatky.

Slovník pojmov

  • Inflammaging: Dlhodobá zápalová aktivita nízkej intenzity spojená so starnutím. Nejde o samostatnú diagnózu.
  • Imunosenescencia: Postupné zmeny fungovania imunitného systému súvisiace s vekom. Neznamená iba oslabenie imunity, ale aj zmenu regulácie imunitných reakcií.
  • Cytokíny: Signálne bielkoviny, pomocou ktorých bunky koordinujú imunitné a zápalové reakcie.
  • Mikrobiota: Spoločenstvo mikroorganizmov žijúcich v určitom prostredí, napríklad v čreve.
  • Dysbióza: Zmena zloženia alebo funkcie mikrobioty spájaná s narušením jej rovnováhy; nejde o samostatnú klinickú diagnózu.
  • SCFA: Mastné kyseliny s krátkym reťazcom vznikajúce najmä pri mikrobiálnom spracovaní vlákniny. Patria medzi ne acetát, propionát a butyrát.
  • Butyrát: Jedna zo SCFA a významný zdroj energie pre bunky hrubého čreva.
  • LPS: Lipopolysacharid, zložka vonkajšej membrány gramnegatívnych baktérií, ktorá môže aktivovať vrodenú imunitnú odpoveď.

Odborné zdroje a referencie

  1. Franceschi, C., Campisi, J. (2014). Chronic inflammation (inflammaging) and its potential contribution to age-associated diseases. The Journals of Gerontology: Series A, 69(Suppl. 1), S4–S9. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24833586/
  2. Franceschi, C., et al. (2000). Inflamm-aging. An evolutionary perspective on immunosenescence. Annals of the New York Academy of Sciences, 908, 244–254. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/10911963/
  3. Ferrucci, L., Fabbri, E. (2018). Inflammageing: chronic inflammation in ageing, cardiovascular disease, and frailty. Nature Reviews Cardiology, 15(9), 505–522. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/30065258/
  4. Andonian, B. J., et al. (2025). Inflammation and aging-related disease: A transdisciplinary inflammaging framework. GeroScience, 47(1), 515–542. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC11872841/
  5. Belkaid, Y., Hand, T. W. (2014). Role of the microbiota in immunity and inflammation. Cell, 157(1), 121–141. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24679531/
  6. Thevaranjan, N., et al. (2017). Age-Associated Microbial Dysbiosis Promotes Intestinal Permeability, Systemic Inflammation, and Macrophage Dysfunction. Cell Host & Microbe, 21(4), 455–466.e4. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28407483/
  7. Valdes, A. M., et al. (2018). Role of the gut microbiota in nutrition and health. BMJ, 361, k2179. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/29899036/
  8. Verdenelli, M. C., et al. (2011). Influence of a combination of two potential probiotic strains, Lactobacillus rhamnosus IMC 501® and Lactobacillus paracasei IMC 502® on bowel habits of healthy adults. Letters in Applied Microbiology, 52(6), 596–602. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21395626/
  9. Mennigen, R., Bruewer, M. (2009). Effect of probiotics on intestinal barrier function. Annals of the New York Academy of Sciences, 1165, 183–189. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/19538305/
  10. Salvesi, C., et al. (2022). Impact of a probiotic diet on well-being of healthy senior: THE PROBIOSENIOR PROJECT. Journal of Applied Microbiology, 133(5), 2941–2953. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/35938351/
  11. Verdenelli, M. C., et al. (2009). Probiotic properties of Lactobacillus rhamnosus and Lactobacillus paracasei isolated from human faeces. European Journal of Nutrition, 48(6), 355–363. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/19365593/
  12. Cerdá, B., et al. (2004). The potent in vitro antioxidant ellagitannins from pomegranate juice are metabolised into bioavailable but poor antioxidant hydroxy-6H-dibenzopyran-6-one derivatives by the colonic microflora of healthy humans. European Journal of Nutrition, 43(4), 205–220. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/15309440/
  13. PerBiotix s.r.o. (2026). Vedecké PDF VITALbiom+®. https://www.iprobio.sk/media/2026/01/0/5/vitalbiom-upr.ik-vedn-pdf.pdf
  14. Salvesi, C., et al. (2023). Six-Month Synbio® Administration Affects Nutritional and Inflammatory Parameters of Older Adults Included in the PROBIOSENIOR Project. Microorganisms, 11(3), 801. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/36985374/
  15. Dominici, L., et al. (2014). Protective effects of probiotic Lactobacillus rhamnosus IMC501 in mice treated with PhIP. Journal of Microbiology and Biotechnology, 24(3), 371–378. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24346468/
  16. Müller, L., Di Benedetto, S. (2025). Immunosenescence and inflammaging: Mechanisms and modulation through diet and lifestyle. Frontiers in Immunology, 16, 1708280. https://www.frontiersin.org/journals/immunology/articles/10.3389/fimmu.2025.1708280/full
  17. López-Otín, C., et al. (2023). Hallmarks of aging: An expanding universe. Cell, 186(2), 243–278. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/36599349/

Nie ste si istí, čo potrebujete?

Za približne 2 minúty získate odporúčanie produktov z ponuky iProbio.

Začať kvíz

Váš mikrobióm je jedinečný. Vaše probiotiká by mali byť tiež. Vytvorené laboratóriom, preverené vedou.

Zakladatelia a do roku 2025 aj organizátori International Probiotic Conference

Výskumní partneri

  • Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
  • Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského v Bratislave
  • Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Odhlásiť sa môžete kedykoľvek · Ochrana osobných údajov

© 2026 PerBiotiX s.r.o. Všetky práva vyhradené.
Online platby zabezpečuje Comgate