Divertikulitída: Keď v čreve vznikne neželaný zápal.

Obr.č.1.: Rozdiel medzi prítomnosťou vačkov (divertikulóza) a ich akútnym zápalom (divertikulitída). Zdroj: VectorMine / Getty Images

Keď však pacienti začnú hľadať informácie, často narazia na tri rôzne pojmy: divertikulóza, divertikulárna choroba a divertikulitída. Poďme si v nich pred pokračovaním urobiť jasný medicínsky poriadok (1) (Obr. č. 2).

💡 Edukačné okienko: Nie je to to isté

• Divertikulóza: Samotná prítomnosť malých vačkov (divertikulov) v stene hrubého čreva. Je bezpríznaková a má ju obrovské množstvo ľudí nad 50 rokov bez toho, aby o nej vedeli (1).
• Divertikulárna choroba: Zastrešujúci pojem pre situáciu, kedy tieto vačky začnú spôsobovať akékoľvek ťažkosti (napr. chronické bolesti brucha, nadúvanie alebo krvácanie) (1).
• Divertikulitída: Konkrétna a najzávažnejšia fáza divertikulárnej choroby. Ide o akútny zápal alebo infekciu priamo vo vnútri vačku, ktorý si vyžaduje okamžitú liečbu (1).

Obr.č.2.: Ilustračné znázornenie rozdielov divertikulózy a divertikulitídy na črevnej úrovni.

Čo presne spôsobuje zápal (divertikulitídu)?

Aby sme pochopili divertikulitídu, musíme sa pozrieť na to, čo sa v spomínaných vačkoch deje. Predstaviť si ich môžete ako drobné výbežky alebo „balóniky“ na oslabených miestach čreva (najčastejšie v jeho ľavej esovitej časti) (2, 4).

Problém nastáva, keď sa v týchto mikro-vrecúškach zachytí tuhá stolica alebo dôjde k mechanickému dráždeniu sliznice. V kombinácii s črevnou dysbiózou (nerovnováhou mikrobiómu) a oslabením črevnej bariéry dôjde k premnoženiu patogénov. Výsledkom je akútny zápal sprevádzaný silnou bolesťou v podbrušku (často na ľavej strane), horúčkou, nevoľnosťou a výraznými zmenami vo vyprázdňovaní (2, 4).

Diagnostika a veľká „črevná detektívka“

Diagnostikovať divertikulitídu nie je vždy jednoduché, pretože jej symptómy dokonale imitujú iné brušné problémy (tab.1). Pre presné určenie diagnózy sú preto kľúčové laboratórne testy (zvýšené CRP a zápalové markery v krvi či stolici) a najmä CT vyšetrenie brucha, ktoré ako jediné dokáže zápal vo vačku stopercentne potvrdiť (1, 2, 3).

Lekár musí pri diagnóze vylúčiť hneď niekoľko iných problémov. Pozrite sa, ako sa divertikulitída odlišuje od svojich najčastejších „dvojníkov“:

Tabuľka č.1: symptómy najčastejších brušných diagnóz, pripomínajúcich divertikulitídu. (U žien sa pri diagnostike navyše vylučujú gynekologické zápaly, u oboch pohlaví napríklad močové kamene.)

Aké sú možnosti liečby?

Liečba závisí od závažnosti (či ide o nekomplikovanú alebo komplikovanú formu):

1. Konzervatívna liečba (ľahké formy): V minulosti sa automaticky nasadzovali antibiotiká. Dnešné moderné gastroenterologické usmernenia (napr. AGA či WSES) však pri nekomplikovanom priebehu u inak zdravých pacientov odporúčajú skôr symptomatickú liečbu, kľudový režim a hydratáciu, keďže zápal je primárne mikroperforačný a sterilný, nie vždy čisto bakteriálny (2, 3).
2. Antibiotická liečba: Rezervuje sa pre rizikových pacientov (imunokompromitovaných) alebo pri raste zápalových markerov (2, 3).
3. Chirurgická liečba: Prichádza na rad pri komplikáciách (perforácia čreva, fistula, obštrukcia) (3).

Podporná terapia: Sila stravy a mikrobiómu

Prevencia ďalšieho vzplanutia (ataku) a regenerácia čreva po zápale leží pevne v rukách našich každodenných rozhodnutí.

1. Diétny režim v dvoch fázach

• Počas akútneho ataku: Naordinuje sa bez-zvyšková, ľahko stráviteľná strava (tekutá alebo kašovitá), aby si črevo oddýchlo (2, 3, 5).
• Po odovzdaní zápalu (v remisii): Nastáva presný opak. Kľúčom je vysokovlákninová strava (25 – 30 g vlákniny denne). Vláknina zväčšuje objem stolice, znižuje intraluminálny tlak v čreve a urýchľuje pasáž, čím bráni stagnácii obsahu v divertikuloch (5).

2. Cielená suplementácia pre obnovu sliznice a mikrobiómu

Po doznení akútneho zápalu je črevná sliznica oslabená a mikrobióm býva v hlbokej dysbióze. Výskumy ukazujú, že pre úspešnú regeneráciu je vhodné hľadať špecifické, vedecky overené látky:

• Galaktooligosacharidy (GOS): Táto vysoko efektívna prebiotická vláknina dokáže už po jednom týždni selektívne zvýšiť podiel prospešných bifidobaktérií. Čo je však kľúčové, GOS stimulujú aj rast baktérie Faecalibacterium prausnitzii. Tento kmeň má silné protizápalové účinky a u ľudí trpiacich zápalmi čriev dramaticky chýba. GOS navyše upravujú pravidelnosť stolice a znižujú nadúvanie, čím znižujú mechanický tlak na oslabené črevné vačky (4, 5).
• Enzýmy a vláknina (s obsahom aktinidínu): Sušené kivi dodáva črevu jemnú rozpustnú vlákninu a proteolytický enzým aktinidín. Tento enzým výrazne zlepšuje trávenie bielkovín v žalúdku a tenkom čreve. Vďaka tomu sa nestrávené zvyšky potravín nedostávajú do hrubého čreva, kde by inak mohli hniť a podporovať rast patogénnych baktérií priamo v divertikuloch (6).
• Flavonoidy: Tieto silné antioxidanty (najmä hesperidín a naringín) pôsobia v čreve ako cielená stimulácia pre prospešné anaeróbne kmene baktérií. Ich najväčší benefit pri divertikulitíde spočíva v tom, že ich spoločná kombinácia stimuluje prirodzenú tvorbu butyrátu priamo naším vlastným mikrobiómom (4, 7).
• Význam butyrátu: Butyrát je mastná kyselina s krátkym reťazcom (SCFA), ktorá slúži ako primárny zdroj energie pre bunky črevnej výstelky. Doslova „kŕmi“ a hojí sliznicu, zlepšuje jej imunitu a zabraňuje syndrómu priepustného čreva. Stabilná črevná bariéra je tou najlepšou obranou pred tým, aby sa do črevných vačkov opäť dostal zápal (4, 8).
• Probiotiká: Suplementácia špecifických kmeňov (skúmané sú najmä kombinácie kmeňov Lactobacillus, Bifidobacterium či nepatogénny kmeň Escherichia coli Nissle 1917) pomáha modulovať imunitnú odpoveď sliznice a potláčať uchytenie patogénov vo vačkoch (4).
• Protizápalové zložky: Ochranný účinok pred prechodom divertikulózy do aktívneho zápalu (divertikulitídy) vykazuje v štúdiách taktiež udržiavanie optimálnej hladiny Vitamínu D3 (9) spolu so suplementáciou Omega-3 mastných kyselín (10), ktoré celkovo podporujú pohodlnejší život pri manažmente tohto ochorenia (11).

Edukácia a pochopenie procesov v našom tele sú prvým krokom k tomu, aby sme mali trávenie opäť pod kontrolou. Starostlivosť o črevnú bariéru sa nám v dlhodobom horizonte vždy vráti.

Použité a odporúčané odborné zdroje:

1. Bateman, A. C. (2013). Miscellaneous disorders of the large intestine. In: Shepherd NA, Warren BF, Geraint T. Williams FT, Greenson JK, Lauwers GY, Novelli MR. (eds) Morson and Dawson´s Gastrointestinal Pathology. 5th ed. London Wiley-Blackwell 2013, 748-762. ISBN: 9781405199438. https://www.researchgate.net/publication/297863836_Morson_and_Dawson's_Gastrointestinal_Pathology_Fifth_Edition
2. Peery, A. F., et al. (2021) AGA Clinical Practice Update on Medical Management of Colonic Diverticulitis: Expert Review. Gastroenterology. 160(3):906-911.e1. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7878331/
3. Sartelli, M., et al. (2016). WSES Guidelines for the management of acute left sided colonic diverticulitis in the emergency setting. World J Emerg Surg.11:37. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4966807/
4. Tursi, A.; Papa, A. (2024) The role of gut microbiota in the pathogenesis of diverticular disease: where are we now? Genome Med. 16(1):153. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/39736798/
5. Carabotti, M., et al. (2021) Role of Dietary Habits in the Prevention of Diverticular Disease Complications: A Systematic Review. Nutrients,13 (4): 1288. DOI: 10.3390/nu13041110.
6. Kaur, L., et al. (2010) Actinidin enhances gastric protein digestion as assessed using an in vitro gastric digestion model. J Agric Food Chem.58(8):5068-73. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20232890/
7. Xiong, H. H., et al. (2023) The Interaction between Flavonoids and Intestinal Microbes: A Review. Foods.12(2):320. https://doi.org/10.3390/foods12020320
8. Recharla, N., et al. (2023). Gut Microbial Metabolite Butyrate and Its Therapeutic Role in Inflammatory Bowel Disease: A Literature Review. Nutrients.15(10):2275. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC10221771/
9. Maguire, L. H., et al. (2013). Higher serum levels of vitamin D are associated with a reduced risk of diverticulitis. Clin Gastroenterol Hepatol. 2013 Dec;11(12). https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3840074/
10. Costantini, L., et al. (2017). Impact of Omega-3 Fatty Acids on the Gut Microbiota. Int J Mol Sci. 2017 Dec 7;18(12):2645. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC5751248/
11. Piotrowicz G, et al. (2025). Managing diverticula: dietary changes for a more comfortable life. Prz Gastroenterol. 20(1):92-101. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC11966515/