Narušenie črevného mikrobiómu sa spája s mnohými chronickými ochoreniami.
O črevnom mikrobióme sa na Slovensku hovorí čoraz častejšie, stále však nie dostatočne často. Práve jeho narušenie sa spája s mnohými chronickými chorobami. S otázkami o črevnom mikrobióme a probiotikách sme sa obrátili na vedca Martina Harantu.
„Častou chybou je ľuďmi neuvedomený fakt, že existuje naozaj obrovské množstvo rôznych druhov probiotík a tie účinky sú kmeňovo špecifické. Teda každý kmeň je zameraný na inú oblasť nášho zdravia a keďže sa ani na škatuliach neudáva, na čo je probiotikum určené, bežný Slovák má len nízku šancu zistiť, ktorý by vyhovoval práve jemu,“ prezrádza v rozhovore.
- Dnes sa čoraz častejšie stretávame s pojmom probiotiká. Mal by ich užívať každý alebo len nejaká určitá skupina ľudí?
V princípe je to tak, že probiotiká sú robené práve pre zdravých ľudí. Takže slúžia ako prevencia. To znamená, že probiotiká sa odporúčajú najmä počas záťažových období.
Záťažové obdobia môžu byť aj psychického rázu napríklad aj skúškové obdobie u študentov, kedy vplyvom stresu a nedostatku spánku dochádza k poškodeniu mikrobiómu.
Vtedy má zmysel podporiť imunitu, podporiť črevný mikrobióm. Telo však za každých okolností potrebuje prebiotiká, čiže vlákninu. Či už jeme vlákninu v rámci stravy, alebo si ju dopĺňame výživovými doplnkami práve preto, že je jej v strave málo. Dostatočné množstvo prebiotík je veľmi kľúčové pre dlhodobé zdravie.
Probiotiká si možno predstaviť ako živé zvieratá. Prebiotiká sú ich potravou, čiže sú to zložky, ktoré dokážu vyživovať konkrétne baktérie. Definícia hovorí, že prebiotická zložka musí byť výživou prospešná a špecificky viazaná na konkrétny druh baktérií.
Väčšina lekárov odporúča probiotiká pri užívaní antibiotík. Prečo je to dôležité?
Antibiotiká sú často robené ako širokospektrálne. To znamená, že zabije rôznorodé baktérie, nie konkrétne. Je to skvelé, ak trpíme bakteriálnou infekciou, je to veľmi efektívne, ale bohužiaľ vedľajší efekt je ten, že zničia aj všetko dobré v našich črevách. To sa často prejavuje napríklad hnačkami, keďže dobré baktérie zomreli a neplnia si svoju funkciu.
Chcem posliniť mikrobióm
Práve preto sa vždy odporúča, aby sa užívali probiotiká, a tým sa výrazne znížili tieto vedľajšie účinky, okrem toho sa výrazne rýchlejšie zregenerujú črevá už po dobratí antibiotík. Ja odporúčam užívať aj probiotiká aj prebiotiká.
- Ako konkrétne nám pomáhajú?
Probiotiká majú dve základné funkcie a to signálnu funkciu, čo znamená, že vykonáva konkrétnu vec v organizme. Napríklad vyprodukuje vitamín, upraví imunitu, pomáha pri rozklade žlčových kyselín alebo zníži cholesterol.
A druha funkcia je, že zmení mikrobiotu ako takú - zlepší jej stav. Majú mnoho účinkov, ktoré pracujú nielen v črevách ale aj mimo čriev, napríklad ovplyvnenie mozgu, kože, pľúc, pečene.
- Môže si človek probiotikami aj ublížiť?
Ak probiotiká neužívate správne, alebo si zvolíte nesprávne, potom neuvidíte žiaden efekt a v tom horšom prípade si môžete aj ublížiť, z čoho vyplýva, že majú zlú reklamu často aj medzi lekármi.
Niektoré probiotické kmene sú kontraindikované, čiže sa nesmú užívať pri niektorých chorobách. Napríklad ľudia, ktorí majú Crohnovu chorobu, nemôžu užívať veľmi populárny kmeň Lacticaseibacillus rhamnosus GG, ktorý je silne protizápalový avšak kontraindikovaný pri Crohnovej chorobe, a teda môže byť nebezpečný.
Probiotických kmeňov je teda viac.
Probiotických kmeňov je obrovské množstvo. Väčšia je pod tým istým druhom. Napríklad Lactobacillus Acidophilus je druh, pod ktorým sú stovky kmeňov – 01, 02, 03, 04 a tak ďalej.
Pritom každý z týchto kmeňov má isté vlastnosti, jeden pomáha alergiám, jeden pri trávení, je tam variabilita, a keď príde človek do lekárne, niektoré probiotiká majú napísané len že Lactobacillus Acidophilus, bez čísla.
Preto aj keď sa ma známi opýtajú, či je toto dobré probiotikum, tak ani ja neviem, aký je to kmeň, neviem čo robí, nie je to správne označené. Takže áno, v horšom prípade si môžeme ublížiť.
My sa preto špecializujeme na personalizované a cielené probiotiká, aby ľudia jasne vedeli pri akom probléme, ktoré probiotiká zvoliť, či už vás trápia alergie, histamínová intolerancia, tráviace ťažkosti a iné.
- Čo všetko ovplyvňujú črevné baktérie? Rozprávame sa len o trávení, alebo majú vplyv aj na iné procesy v tele?
Dnes prebiehajú výskumy a ukazuje sa, že majú systémový efekt, teda ovplyvňujú naozaj veľa orgánov a častí nášho tela. Či už ide o os črevo-mozog, črevo-koža, črevo-pľúca, črevo-pečeň a iné. Napríklad veľmi pekné výsledky s prácou s črevným mikrobiómom z aktuálneho výskumu má ovplyvňovanie stukovatenej pečene. A aktuálne výskumy sa zameriavajú na os črevo-pľúca, keďže sa preukazuje aký vplyv majú na imunitu v pľúcach.
- Spomínali ste mikrobióm. Čo to je a kedy dochádza k jeho narušeniu?
Rola mikrobiómu v správnom fungovaní ľudského organizmu, jeho imunitného, nervového, či srdcovo-cievneho systému, je nenahraditeľná. Mikrobióm je súhrn mikroorganizmov, ich génov a ich prostredia, ktoré osídľujú naše telo - baktérií, vírusov , kvasiniek, húb, plesní.
Najväčší vplyv na zdravie mikrobiómu má životný štýl, zdravá a pestrá strava. Taktiež pravidelný spánok a pohyb. V strave by mali byť zakomponované potraviny, ktoré sú zdrojom vlákniny, polysacharidov, ktorými sa živia baktérie v črevách.
Rôzne potraviny podporujú rast rôznych baktérií, preto je dôležité dbať na pestrosť jedálnička. Ak máte priveľkú chuť na sladké, takú tú neovládateľnú, tak za to môžu baktérie.
Je tam priveľa tých, ktorí tú čokoládu majú radi, ich hlas je omnoho hlučnejší ako hlas tých, ktorí by chceli zeleninu, takže máte kopu signálov do mozgu, že chcete čokoládu.
Čím viac tej čokolády jete, tým viac sa tých baktérií vo vašom čreve množí. Dá sa tomu pomerne jednoducho zabrániť tak, že sa rozhodnete a aspoň mesiac nebudete jesť sladké vôbec a pridáte do jedálnička viac zeleniny. Potom sa rozmnožia baktérie, ktoré majú radi zeleninu a odídu vám aj chute na sladké.
Chcem posliniť mikrobióm
- Ako je to s vegánmi? Je vegánska strava dostatočne pestrá z hľadiska zdravého mikrobiómu?
Pri vegánoch sa môže vytvoriť malý problém najmä v tom, že nejedia klasické jedlá. Človek by mal z pohľadu mikrobiómu jesť aj mäso. Ak ho nejete, mikrobióm je poškodený.
Je to odvodené od toho, že človek sa istým spôsobom vyvíjal, nejako sa stravoval a mikrorganizmy sa vyvíjali s nami, takže keď idete urobiť radikálnu zmenu, tak väčšinou vždy dôjde k neprirodzeným pochodom v mikrobióme, čo nie je v poriadku.
Práve probiotikami si vegáni vedia pomôcť vyrovnať deficit v mikrobióme. Vedia si tak pomôcť, ale musí preto dotyčný naozaj veľa urobiť.
Mikrobióm je ako zoologická záhrada, ak chcete, aby bola pestrá, musíte ju správne kŕmiť. Nie všetky zvieratá majú radi banány, tak keď tam budete hádzať len banány, premnožia sa vám opice a stratíte všetky ostatné zvieratá. Kto by už chcel vlastniť takú ZOO?
- Rozhodne nikto. Ako by ste nám priblížili personalizované probiotiká?
Častou chybou je ľuďmi neuvedomený fakt, že existuje naozaj obrovské množstvo rôznych druhov probiotík a tie účinky sú kmeňovo špecifické, teda každý kmeň je zameraný na inú oblasť nášho zdravia.
A keďže sa ani na škatuliach neudáva, na čo je probiotikum určené, pokiaľ to nevyplýva z názvu, bežný Slovák má len nízku šancu zistiť, ktorý by vyhovoval práve jemu.
Práve na to existuje jedno riešenie. Nie je najlacnejšie, ale v krízovej situácii je doslova blahom pre organizmus. Sú to personalizované probiotiká. Tie sa robia na základe analýzy mikróbiómu zo stolice na základe DNA mikroorganizmov zistíme, ktoré sa v čreve nachádzajú.
Probiotikum je potom vytvorené na mieru. Či už má niekto alergie, alebo je problémom cholesterol, tak výsledný produkt je kombináciou riešení na kombináciu problémov klienta.
Keďže málokto si môže dovoliť také výdavky za probiotiká šité na mieru, začali sme sa zameriavať aj na cielené probiotiká. Tie sú určené pre širšie skupiny ľudí, ktorých spája konkrétny zdravotný problém.
Som presvedčený, že niektoré bakteriálne kmene sa výborne osvedčili na konkrétne druhy zdravotných ťažkostí a vyvíjame preto probiotiká, ktoré na tieto ťažkosti dobre zaberajú u väčšiny ľudí.
Napríklad cielené probiotiká, ktoré znižujú zápal v tele, účinkujú proti alergii alebo fungujú ako prevencia voči kardiovaskulárnym chorobám. Ďalšie popísané pozitívne efekty probiotík zahŕňajú znižovanie hladiny „zlého“ cholesterolu, úprave trávenia, pomoc proti histamínovej alebo laktózovej intolerancii či zlepšovanie duševného zdravia.
- Pri akých ochoreniach probiotiká na mieru pomáhajú?
Zvoliť personalizované probiotiká by sme mali ak trpíme súbežne viacerými ochoreniami, ťažkosťami. Pri cielených probiotikách totiž dokáže ovplyvniť väčšinou iba jeden problém, takže personalizované sú ideálne pre tých, ktorí majú viac problémov naraz.
Ak chceme napríklad pomôcť zmenou mikrobiómu u alergikov, mali by sme siahnuť po kmeňoch, ktoré majú preukázaný účinok na alergie a pri konkrétnej dávke ako Lactobacillus GG, Lactobacillus acidophilus, a pod. Alternatívou je dať si spraviť rozbor mikrobiómu a na jeho základe vytvoriť probiotiká personalizované, teda osobné.
- Ako dlho ich človek musí užívať, aby pocítil výsledky?
Ak ma trápi konkrétny problém a chcem dosiahnuť imunitnú zmenu, odpoveď je tri mesiace. Toľko trvá, kým sa prejavia zmeny v našom mikrobióme.
Keď však chcete užívať probiotiká ako prevenciu vzniku rôznych alergií, či na zmiernenie ich symptómov, treba ich užívať pravidelne aspoň tri mesiace, aby začali účinkovať. Ak sa chceme pripraviť na alergiu peľovú, musíme tieto probiotiká začať užívať minimálne tri mesiace pred začiatkom peľovej sezóny. Ak sezóna začína napr. koncom februára, je vhodné upravovať mikrobióm už od konca novembra.
Mnoho ľudí sa roky trápi napríklad s celiakiou alebo histamínovou intoleranciou. Dokážu probiotiká pomôcť pri týchto problémoch?
Celiakia je doživotné, autoimunitné ochorenie, pri nej žiaľ nie. Tam je jediná možná liečba - nejesť lepok. Je potrebné preto odlišovať intolerancie a autoimunitné ochorenia.
Čo sa týka histamínovej intolerancie, tam cielené probiotiká pomôcť môžu. Pri histamínovej intolerancií ale vždy upozorňujem na správnu diagnostiku.
Na zistenie tejto intolerancie neexistuje totiž dobrá diagnostika. Keď niekto príde napríklad k alergológovi alebo na gastroenterológiu a urobia mu krvný test na daosin, tak ono to nemá veľkú respektíve takmer žiadnu výpovednú hodnotu.
- Ako teda prebieha diagnostika histamínovej intolerancie?
Na to, aby niekto naozaj prišiel a povedal, že mám histamínovú intoleranciu, tak to, čo sa musí spraviť, je vylúčiť ostatné choroby tomu podobné. Tie prejavy sú podobné ako pri syndróme dráždivého čreva, pri niektorých črevných zápaloch, pri celiakii a podobne. Všetky tieto choroby majú podobné prejavy.
Keď ich všetky vylúčime, tak nasleduje krok eliminácie potravín, ktoré sú nevhodné pri histamínovej intolerancii. Nejde však o chorobu v klasickom slova zmysle, ale skôr o atypický stav. V súčasnej dobe neexistuje zhoda medzi odborníkmi do akej miery je táto intolerancia stav organizmu alebo sprievodný jav iného ochorenia.
- Vedia probiotiká pri tomto ochorení pomôcť?
Čo sa týka pomoci cielených probiotík pri histamínovej intolerancii - ide o trvalý stav, avšak zmeny životného štýlu a črevnej mikrobioty môžu viesť k výraznej redukcii symptómov.
Probiotiká zjemňujú prejavy intolerancie, teda človek nepociťuje toľko zdravotných problémov. Funguje to následovne: Ak ste na škále prejavov od 0 do 10 na hodnote 10, tak vám probiotiká dokážu pomôcť dostať sa na číslo 5-6. Človek potom už nemá toľko problémov.
Nie sú to určite definitívne lieky, ale sú vyvinuté na to, aby človeku pomohli zmierniť prejavy a skvalitnili život.
- Ak vylúčime črevné ochorenia, čo všetko môže ešte negatívne ovplyvniť trávenie?
Odporúčam sa vyhýbať priemyselne spracovaným polotovarom a potravinám, kde sú nezdravé, jednoduché cukry - teda sladkosti, sladené nápoje. Nehovorím, že si človek má odopierať potraviny, ale musí sa stravovať s mierou a najmä rôznorodo. Ako som spomínal najvhodnejšia je stredomorská strava, veľa zeleniny.
- A naopak? Ako si môžeme udržať zdravý črevný mikrobióm?
Mikrobióm je dynamické prostredie, ktoré sa mení počas života. Ak si ho chceme udržať zdravý, mali by sme konzumovať rozmanitú stravu s vysokým obsahom vlákniny. Pravidelne sa hýbať a nemusí to byť extrémny výkon, stačia aj prechádzky. Prijímať vhodné probiotiká a prebiotiká – najmä tie, ktoré Vám v tele chýbajú. Obmedziť užívanie antibiotík.
Strava je naozaj kľúčová. Tá naša stredoeurópska je pomerne ťažká so zameraním na mäso. Ľudia tu veľa pijú alkohol, veľa jedia nezdravo a to poškodzuje mikrobióm. Práve to je jeden zo spúšťacích faktorov rôznych chronických ochorení a mimo iného aj rakoviny hrubého čreva alebo srdcovocievnych ochorení.
Chcem posliniť mikrobióm