Vaginálny mikrobióm je krehký, no mimoriadne dôležitý ekosystém pre ženské zdravie. Keď je v rovnováhe, chránia vás prospešné baktérie pred infekciami. Ak sa však naruší, môžu sa objaviť výtoky, pálenie či opakované kvasinkové infekcie (kandidózy). Zaujíma vás, čo všetko vplýva na zdravie vaginálneho mikrobiómu a ako si ho udržať v rovnováhe? Ste na správnom mieste – prinášame vám podrobné a odborné informácie, ktoré vám pomôžu lepšie porozumieť tomuto krehkému systému.
Prečo sa zaujímať o vaginálny mikrobióm?
Štatistiky hovoria jasne - až 75 % žien zažije aspoň raz za život vaginálnu kvasinkovú infekciu a približne polovica z nich sa stretáva s opakovanými recidívami (Pino et al., 2023). Časté infekcie, výtoky, pálenie či diskomfort sa môžu stať chronickým problémom – pokiaľ sa nerieši ich skutočná príčina.
Zdravie pošvy nie je len otázkou správnej hygieny či občasnej návštevy gynekológa. Ide o zložitý a precízne vyvážený ekosystém, ktorého stav môže výrazne ovplyvniť ženské pohodlie, sebavedomie aj kvalitu života. Kľúčovú ochrannú úlohu v tomto ekosystéme zohráva vaginálny mikrobióm – súbor mikroorganizmov, najmä baktérií, ktoré prirodzene osídľujú pošvu a chránia ju pred patogénmi.
Čo je vaginálny mikrobióm?
Vaginálny mikrobióm je komplexný súbor mikroorganizmov, ktoré prirodzene osídľujú pošvu ženy. Na rozdiel od črevného mikrobiómu, ktorý je veľmi rôznorodý, vaginálny mikrobióm má nízku rozmanitosť. Vo všeobecnosti u žien v reprodukčnom veku dominujú baktérie rodu Lactobacillus (Ravel et al., 2011).
Tieto baktérie majú za úlohu udržiavať kyslé pH pošvy, čím chránia pred patogénnymi mikroorganizmami. Baktérie produkujú kyselinu mliečnu, peroxid vodíka a ďalšie antimikrobiálne látky, ktoré spomaľujú rast škodlivých mikroorganizmov. Zníženie počtu týchto prospešných baktérií môže viesť k dysbióze – narušeniu prirodzenej rovnováhy baktérií - čo zvyšuje riziko infekcií, ako je bakteriálna vaginóza, kvasinkové infekcie alebo sexuálne prenosné infekcie.
Prečo sú baktérie rodu Lactobacillus také dôležité?
Tieto „priateľské baktérie“ majú niekoľko ochranných funkcií:
- produkujú kyselinu mliečnu, ktorá udržiava pH v pošve v rozmedzí 3,8 až 4,5, čím vytvára nepriaznivé prostredie pre patogénne baktérie a kvasinky,
- niektoré druhy (napr. L. crispatus, L. jensenii) produkujú aj peroxid vodíka (H₂O₂) a bakteriocíny – prirodzené látky s antimikrobiálnym účinkom,
- aktívne sa podieľajú na regulácii imunity a udržiavaní zdravej vaginálnej sliznice (Kwon & Lee, 2022).
Čo sa stane, keď je rovnováha narušená?
Ak dôjde k úbytku laktobacilov (napr. po antibiotickej liečbe, pri hormonálnych výkyvoch, nadmernej hygiene alebo strese), vzniká stav zvaný vaginálna dysbióza. V takomto prostredí sa môžu premnožiť nežiaduce mikroorganizmy, ako sú:
- Gardnerella vaginalis – hlavný pôvodca bakteriálnej vaginózy (BV),
- Candida albicans – kvasinka zodpovedná za vaginálne mykózy,
- Chlamydia trachomatis, Trichomonas vaginalis – pohlavne prenosné patogény.
Dysbióza môže prebiehať aj bez viditeľných príznakov, no aj napriek tomu zvyšuje riziko rôznych zdravotných ťažkostí – napríklad zápalov, infekcií močových ciest či dokonca predčasného pôrodu. V iných prípadoch sa môže prejaviť nepríjemným zápachom, výtokom, svrbením alebo celkovým diskomfortom v intímnej oblasti (Ravel et al., 2011; Kwon & Lee, 2022).
Hormóny, pH a zdravie pošvy: Ako to spolu súvisí?
Prostredie v pošve nie je nemenné, je naopak veľmi dynamické a mení sa počas celého života ženy. Zdravie pošvy závisí nielen od správnej hygieny, ale predovšetkým od rovnováhy vaginálneho mikrobiómu, ktorý v ideálnom prípade plní funkciu ochrancu pred infekciami. Kľúčovým faktorom udržiavania tejto rovnováhy sú ženské hormóny, predovšetkým estrogén.
Keď je hladina estrogénu na optimálnej úrovni (napríklad počas reprodukčného veku), podporuje tvorbu glykogénu vo vaginálnom epiteli. Tento glykogén slúži ako potrava pre prospešné baktérie – primárne laktobacily, ktoré následne produkujú kyselinu mliečnu. Tá udržuje pH v pošve v kyslom rozmedzí (3,8–4,5), čo zabraňuje premnoženiu škodlivých baktérií a kvasiniek. Tento prirodzený obranný mechanizmus zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní rovnováhy vo vaginálnom mikrobióme a zároveň pôsobí ako účinná prevencia proti vzniku rôznych zápalov a infekcií.
Čo sa deje ak hladina estrogénu klesne?
Ak hladina estrogénu klesne (napr. v období menopauzy, počas dojčenia alebo v dôsledku užívania niektorých typov antikoncepcie), tvorba glykogénu sa zníži. Tým sa oslabí obranyschopnosť vaginálneho prostredia, zvýši sa pH a môže vzniknúť vaginálna dysbióza – teda nerovnováha medzi „dobrými“ a „zlými“ baktériami. Výsledkom môžu byť častejšie zápaly, infekcie, suchosť alebo diskomfort.
Menopauza: Hormonálne ticho a cesta k novej rovnováhe
Obdobie menopauzy sa niekedy obrazne označuje ako hormonálne ticho – hladiny estrogénu sa výrazne znížia a telo vstupuje do novej hormonálnej rovnováhy. Menopauza predstavuje významný míľnik v živote ženy, ktorý prináša komplexné zmeny – aj v oblasti intímneho zdravia. S poklesom estrogénu prichádzajú konkrétne prejavy ako suchosť pošvy, svrbenie, pálenie, častejšie infekcie či znížená elasticita tkaniva. Tieto príznaky súvisia so zníženou produkciou glykogénu a následným úbytkom laktobacilov, čo vedie k zvýšeniu pošvového pH a narušeniu mikrobioty.
Hoci sú hormonálne zmeny prirodzenou súčasťou menopauzy, existujú látky, ktoré môžu prispieť k podpore prirodzenej rovnováhy a zmierneniu niektorých prejavov. Jednou z nich je oleuropeín – polyfenol nachádzajúci sa v listoch olivovníka (Olea europaea), známy najmä pre svoje protizápalové, antioxidačné a antimikrobiálne účinky.
Podľa štúdie Qabaha et al. (2017) oleuropeín významne znižuje zápalové markery a má imunomodulačný účinok. V inej prehľadovej štúdií Omar (2010) opisuje jeho široké farmakologické pôsobenie, vrátane schopnosti chrániť bunky pred škodlivými látkami (voľnými radikálmi) a potláčať rast škodlivých mikroorganizmov.
Tieto vlastnosti môžu byť potenciálne prospešné aj v období menopauzy, kedy je prirodzená obranyschopnosť slizníc oslabená. Zatiaľ čo priame klinické dôkazy o účinku oleuropeínu na pošvové tkanivo počas menopauzy chýbajú, jeho známe protizápalové a antimikrobiálne vlastnosti z neho robia perspektívnu zložku na podporu intímneho zdravia – napríklad ako súčasť výživových doplnkov alebo lokálnej starostlivosti.
Oleuropeín tak predstavuje sľubného pomocníka v podpore intímneho zdravia počas menopauzy – najmä ako súčasť komplexnej starostlivosti, ktorá rešpektuje meniace sa potreby ženského tela.
Keď hormóny víria vodu: Ako PMS ovplyvňuje intímnu rovnováhu?
Hormonálne výkyvy pred menštruáciou majú výrazný vplyv nielen na náladu, ale aj na vaginálne zdravie. Počas druhej polovice menštruačného cyklu, najmä v období pred menštruáciou, dochádza k poklesu hladiny estrogénu, čo môže ovplyvniť zloženie vaginálnej mikrobioty aj hodnoty vaginálneho pH. Tento jemný posun v rovnováhe niektoré ženy pociťujú ako zvýšený výtok, podráždenie či diskomfort v intímnej oblasti. V rámci celostného prístupu k PMS preto zohráva podpora mikrobioty významnú úlohu.
Okrem samotného mikrobiómu hrá pri ženskom intímnom zdraví veľkú úlohu aj celková hormonálna rovnováha a psychická pohoda. V období menštruačného cyklu, ale aj počas menopauzy či stresových období, môže dochádzať k výkyvom nálad, podráždenosti a napätiu, ktoré súvisia s hormonálnymi zmenami.
Jednou z prírodných látok, ktorá môže v tomto období priniesť úľavu, je šafran (Crocus sativus L.) – známy pre svoje prirodzene upokojujúce účinky. Klinické štúdie ukazujú, že šafran môže prispievať k zlepšeniu nálady, zmierneniu premenštruačných príznakov a podpore psychickej odolnosti.
Duševná pohoda pritom nie je oddelená od telesného zdravia – je úzko prepojená aj s rovnováhou črevného a vaginálneho mikrobiómu. Práve stres a hormonálne výkyvy môžu túto rovnováhu narušiť (Agha-Hosseini et al., 2008; Hausenblas et al., 2013).
Vďaka obsahu šafranu prináša LADYbiom+® komplexnejší prístup k ženskému zdraviu – nielen podporu vaginálneho mikrobiómu, ale aj psychickej pohody počas hormonálnych výkyvov.
Prečo je vaginálny mikrobióm kľúčom k ženskému zdraviu a ako ho udržať v rovnováhe?
Vaginálny mikrobióm je ako tichý strážca ženského zdravia. Tvorí ho komplexná komunita mikroorganizmov, predovšetkým prospešných laktobacilov, ktoré udržiavajú prirodzené pH v pošve, chránia pred infekciami a podporujú celkovú gynekologickú rovnováhu. Keď je však táto rovnováha narušená, následky na seba nenechajú dlho čakať – nepríjemný zápach, opakované infekcie, zápaly či dokonca problémy s plodnosťou.
Čo narúša vaginálny mikrobióm?
Žiaľ, mikrobióm je veľmi citlivý a jeho stabilitu môže ovplyvniť množstvo faktorov – často aj tie, ktoré považujeme za súčasť bežnej rutiny. Pozrime sa na najčastejších „narušiteľov“:
- Antibiotiká – aj keď sú účinné proti bakteriálnym infekciám, nezriedka ničia aj dobré baktérie vrátane tých, ktoré chránia vagínu.
- Hormonálne výkyvy – menštruácia, tehotenstvo, dojčenie, menopauza či dokonca antikoncepcia menia hladiny estrogénu, ktorý ovplyvňuje tvorbu glykogénu – hlavného „paliva“ pre laktobacily.
- Intímna hygiena – nadmerná alebo nevhodná hygiena, výplachy, parfumované produkty a agresívne mydlá môžu narušiť prirodzenú mikrobiotu.
- Životný štýl – faktory ako stres, nedostatok spánku, syntetické spodné prádlo, spracované potraviny, nízky príjem probiotík a vlákniny oslabujú obranyschopnosť organizmu aj mikrobiómu.
Čo sa deje pri narušení vaginálneho mikrobiómu?
Zníženie počtu laktobacilov, ktoré môže nastať napríklad po antibiotickej liečbe, hormonálnych zmenách, strese či nesprávnej hygiene, často vedie k dysbióze – nerovnováhe vaginálneho mikrobiómu. Tento stav narúša rovnováhu mikrobiálnej populácie v pošve a vytvára priaznivé podmienky pre premnoženie nežiaducich mikroorganizmov (Gardnerella vaginalis, Candida albicans , a pod.).
Optimalizácia vaginálneho mikrobiómu je kľúčová pre každú ženu, ktorá chce predchádzať opakovaným infekciám, podporiť svoje intímne zdravie a zachovať prirodzenú rovnováhu mikrobioty.
Aké sú konkrétne prejavy vaginálnej dysbiózy?
Medzi hlavné príznaky vaginálnej dysbiózy patrí zvýšený výtok s charakteristickým zápachom, ktorý sa zhoršuje po pohlavnom styku alebo menštruácii. Ďalej sa objavuje svrbenie, pálenie a podráždenie sliznice, ktoré môžu negatívne ovplyvniť kvalitu života ženy.
Musí byť dysbióza vždy symptomatická?
Napriek tomu, že práve vyššie spomínané príznaky sú často prvým impulzom na vyhľadanie lekárskej pomoci, dysbióza nemusí byť vždy symptomatická (Verstraelen & Swidsinski, 2019). Asymptomatická vaginálna dysbióza predstavuje skrytý problém, ktorý môže zvýšiť riziko rozvoja zápalových stavov, sexuálne prenosných infekcií a komplikácií v tehotenstve.
Ako zistím, že trpím vaginálnou dysbiózou?
Diagnostika vaginálnej dysbiózy sa nezakladá výlučne na klinických príznakoch, pretože asymptomatické formy sú bežné. Pre presnú detekciu sa v lekárstve využívajú mikrobiologické metódy vrátane mikroskopického vyšetrenia vaginálneho sekrétu podľa Nugentovej škály, ako aj molekulárne techniky ako PCR alebo sekvenovanie 16S rRNA (Onderdonk et al., 2016).
Probiotiká ako prevencia vaginálnej dysbiózy: Áno alebo nie?
Pravdepodobne vám počas čítania tohto článku napadla otázka: „Je užívanie probiotík potrebné, aj keď nepociťujem žiadne príznaky?“
Prevencia vaginálnej dysbiózy zohráva zásadnú úlohu v udržiavaní rovnovážneho vaginálneho prostredia a minimalizovaní rizika intímnych infekcií. Je dôležité si uvedomiť, že vaginálna dysbióza nemusí byť vždy sprevádzaná zreteľnými symptómami. Práve asymptomatická forma predstavuje výzvu pre včasnú diagnostiku aj cielenú liečbu.
Ďalším dôvodom, prečo sa zamerať na prevenciu, je fakt, že mnohé ženy nemajú prístup k pravidelným alebo špecializovaným gynekologickým vyšetreniam, ktoré by poruchu rovnováhy vo vaginálnom mikrobióme dokázali odhaliť. V takýchto prípadoch môže byť užívanie probiotík účinnou a zmysluplnou preventívnou stratégiou (MacPhee et al., 2010).
Probiotiká – najmä tie obsahujúce kmene rodu Lactobacillus spp. – môžu pomôcť obnoviť a udržiavať rovnovážne vaginálne prostredie. Viaceré klinické štúdie poukazujú na ich schopnosť znižovať riziko bakteriálnej vaginózy, mykóz a iných infekcií aj u žien, ktoré nepociťujú žiadne príznaky (MacPhee et al., 2010; Rapisarda et al., 2023; Saxelin et al., 2005).
Význam prevencie ešte viac podčiarkuje skutočnosť, že aj asymptomatická dysbióza môže viesť k závažným dôsledkom, ako je zvýšená náchylnosť na pohlavne prenosné ochorenia, zápalové panvové ochorenia či komplikácie v tehotenstve.
Ako podporiť rovnováhu vaginálneho mikrobiómu?
Dobrou správou je, že rovnováhu mikrobiómu možno cielene podporovať:
- Doplňte do stravy kvalitné probiotiká a prebiotiká.
- Zvoľte si jemnú, neparfumovanú intímnu kozmetiku bez agresívnych čistiacich látok.
- Vyhýbajte sa častému noseniu syntetickej spodnej bielizne a uprednostnite priedušné, bavlnené materiály.
- Minimalizujte stres, doprajte si kvalitný spánok a podporte imunitu.
Úloha konkrétnych bakteriálnych kmeňov vo vaginálnom zdraví: „Je každý laktobacil rovnaký?“
Ako ste sa už v tomto článku dozvedeli, vaginálny mikrobióm zdravých žien je najčastejšie tvorená baktériami rodu Lactobacillus. Práve laktobacily sú povestnými strážcami rovnováhy vaginálneho mikrobiómu. Možno vám preto napadlo jednoduché riešenie, ako predísť vzniku dysbiózy či s ňou spojeným infekciám: „Tak si tie laktobacily jednoducho doplním.“ Je to však naozaj také jednoduché?
Pomenovanie laktobacil je len všeobecný názov pre skupinu baktérií, ktoré patria do rodu Lactobacillus. Tento rod zahŕňa množstvo rôznych druhov (napr. Lacticaseibacillus rhamnosus) a každý druh má viacero kmeňov (napr. Lacticaseibacillus rhamnosus CA15). Špecifický účinok na zdravie má vždy až konkrétny bakteriálny kmeň, nie rod ani druh – preto je dôležité vedieť, aký kmeň daný produkt obsahuje (Petrova et al., 2015; Rapisarda et al., 2023).
Niektoré laktobacily sú účinnejšie v kolonizácii slizníc, iné produkujú viac kyseliny mliečnej, čím lepšie chránia pred patogénmi. Práve preto záleží nielen na rode a druhu, ale aj na konkrétnom kmeni.
Jedným z vedecky skúmaných kmeňov je Lacticaseibacillus rhamnosus CA15, sledovaný pre svoje schopnosti prirodzene podporovať rovnováhu vaginálnej mikrobioty, znižovať pH a brániť premnoženiu nežiaducich mikroorganizmov (Rapisarda et al., 2023).
Prečo práve Lacticaseibacillus rhamnosus CA15?
Lacticaseibacillus rhamnosus CA15 (DSM 33960) patrí medzi vedecky najpodrobnejšie preskúmané probiotické kmene určené na podporu vaginálneho zdravia. Ide o prirodzene sa vyskytujúci kmeň, izolovaný z vaginálnej mikrobioty zdravej ženy, ktorý bol vyhodnotený ako bezpečný a účinný pri podpore rovnováhy intímneho prostredia (Pino et al., 2022).
Výsledky výskumov poukazujú na jeho viacúrovňový účinok – od prirodzenej schopnosti kolonizovať sliznicu až po podporu lokálnej imunity. Kľúčové účinky tohto kmeňa nájdete prehľadne zhrnuté v nasledujúcej schéme (Pino et al., 2022).
Práve tieto vlastnosti boli základom pri vývoji produktu LADYbiom+®, ženského probiotika navrhnutého na podporu vaginálneho mikrobiómu v rôznych fázach života ženy – od PMS až po menopauzu. LADYbiom+® obsahuje laktobacily prirodzene sa vyskytujúce vo vaginálnom prostredí, a to v starostlivo zvolenej forme a koncentrácii.
Základnou myšlienkou podpory ženského zdravia je uvedomenie si, že rovnováha nie je luxus, ale základ. Vaginálny mikrobióm nie je len medicínsky pojem – je to pilier ženského zdravia. Jeho narušenie ovplyvňuje nielen fyzické pohodlie, ale aj sebavedomie, intimitu a reprodukčné zdravie.
Starostlivosť o mikrobióm nie je o výnimočných opatreniach, ale o každodenných, vedomých rozhodnutiach – ako je napríklad aj cielené dopĺňanie probiotík určených pre ženy.
Vaginálny mikrobióm očami veku: čo sa mení a prečo?
Vaginálny mikrobióm, komunita mikroorganizmov osídľujúcich vagínu, sa v priebehu života ženy prirodzene mení. Najvýraznejším faktorom týchto zmien je hladina estrogénu, ktorá ovplyvňuje nielen zloženie mikrobiómu, ale aj stav sliznice, pH prostredia a celkovú obranyschopnosť (Ma et al., 2012; (Kwon & Lee, 2022).
Tento mikrobióm zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní rovnováhy vaginálneho prostredia – podieľa sa na ochrane pred patogénmi, tvorbe kyslého pH a regulácii lokálnej imunity (Kwon & Lee, 2022). Jeho stabilita a diverzita sa menia nielen v súvislosti s hormonálnymi cyklami, ale aj vplyvom sexuálnej aktivity, veku, zdravotného stavu či užívania antibiotík a hormonálnej antikoncepcie.
Ako sa zloženie vaginálneho mikrobiómu s vekom mení?
1. Novorodenecké obdobie a detstvo
Krátko po narodení dochádza vplyvom materských hormónov k dočasnému osídleniu vagíny druhmi Lactobacillus, čo sa však v priebehu niekoľkých týždňov vytráca. V detstve prevláda vyššie vaginálne pH (6,5–7,5) a rozmanitejšie bakteriálne spoločenstvá. Nízka hladina estrogénu znamená absenciu glykogénu, ktorý je kľúčový pre rast ochranných laktobacilov.
2. Reprodukčný vek
Počas puberty stúpa hladina estrogénu, čo vedie k dozrievaniu pošvovej sliznice a zvýšenej tvorbe glykogénu – látky, ktorou sa živia prospešné baktérie rodu Lactobacillus. Tieto prospešné baktérie produkujú látky, ktoré pomáhajú udržiavať kyslé a ochranné prostredie vo vagíne (pH okolo 3,5–4,5). Medzi najčastejšie sa vyskytujúce druhy patria napríklad L. crispatus, L. gasseri či L. jensenii, ktoré sa spájajú s rovnovážnou vaginálnou mikrobiotou. V tejto fáze života ženy je mikrobióm najstabilnejší, ale môže byť ovplyvnený cyklickými hormonálnymi zmenami, pohlavným životom, antibiotikami či antikoncepciou.
3. Perimenopauza a menopauza
Pokles estrogénu v období menopauzy spôsobuje stenčenie pošvovej sliznice, úbytok glykogénu a zvýšenie pH. Tieto zmeny vedú k zníženiu počtu prospešných baktérií rodu Lactobacillus a k narušeniu rovnováhy mikrobiómu. Častejšie sa začínajú vyskytovať baktérie ako Gardnerella vaginalis či Atopobium vaginae, ktoré sú spájané s bakteriálnou vaginózou. Zmena prostredia vo vagíne môže zvyšovať riziko zápalov, suchosti, bolesti pri pohlavnom styku (dyspareunie) a opakovaných infekcií močových ciest (Park et al., 2023; Kwon & Lee, 2022).
Rovnováha, ktorú si zaslúžite
Zdravie ženy začína rovnováhou – a vaginálny mikrobióm je jej neoddeliteľnou súčasťou. Narušenie tejto krehkej rovnováhy môže mať ďalekosiahle dôsledky – od častých infekcií až po zhoršenie psychickej pohody.
Dobrou správou je, že dnes už existujú cielené riešenia, ktoré pomáhajú mikrobióm obnoviť a udržiavať. Dôležité je však venovať svojmu intímnemu zdraviu pravidelnú pozornosť – s vedomosťami, prevenciou a rešpektom voči vlastnému telu.
Checklist pre udržanie rovnováhy vaginálneho mikrobiómu:
✅ Používam len jemné, neparfumované čistiace prostriedky.
✅ Probiotiká volím vždy kvalitné – so zameraním na vaginálne zdravie.
✅ Vyhýbam sa častému noseniu syntetickej spodnej bielizne a uprednostňujem priedušné, bavlnené materiály.
✅ Minimalizujem stres, dbám na kvalitný spánok a podporujem imunitu.
✅ Pravidelne navštevujem gynekológa.
Chcete posilniť svoj mikrobióm prirodzene?
Ak hľadáte účinný spôsob, ako podporiť svoj vaginálny mikrobióm, zlepšiť hormonálnu rovnováhu a zvýšiť odolnosť voči infekciám, siahnite po LADYbiom+® – komplexnom výživovom doplnku navrhnutom špeciálne pre ženské potreby.
Referencie
[1] PINO, A., et al. Lacticaseibacillus rhamnosus CA15 (DSM 33960) strain as a new driver in restoring the normal vaginal microbiota: A randomized, double-blind, placebo-controlled clinical trial. Frontiers in Surgery, 2023, vol. 9, article 1075612. DOI: 10.3389/fsurg.2022.1075612.
[2] RAVEL, J., et al. Vaginal microbiome of reproductive-age women. Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America, 2011, vol. 108, Suppl. 1, pp. 4680–4687. DOI: 10.1073/pnas.1002611107.
[3] KWON, M. S., LEE, H. K. Host and microbiome interplay shapes the vaginal microenvironment. Frontiers in Immunology, 2022, vol. 13, article 919728. DOI: 10.3389/fimmu.2022.919728.
[4] AMABEBE, E., ANUMBA, D. O. C. The Vaginal Microenvironment: The Physiologic Role of Lactobacilli. Frontiers in Medicine, 2018, vol. 5, article 181. DOI: 10.3389/fmed.2018.00181.
[5] SONG, S. D., et al. Daily Vaginal Microbiota Fluctuations Associated With Natural Hormonal Cycle, Pregnancy and Contraception. Frontiers in Cellular and Infection Microbiology, 2020, vol. 10, article 543. DOI: 10.3389/fcimb.2020.00543.
[6] AGHA-HOSSEINI, M., et al. Crocus sativus L. (saffron) in the treatment of premenstrual syndrome: A double-blind, randomized and placebo-controlled trial. BJOG: An International Journal of Obstetrics & Gynaecology, 2008, vol. 115, no. 4, pp. 515–519. DOI: 10.1111/j.1471-0528.2007.01652.x.
[7] HAUSENBLAS, H. A., et al. Saffron (Crocus sativus L.) and major depressive disorder: A meta-analysis of randomized clinical trials. Journal of Integrative Medicine, 2013, vol. 11, no. 6, pp. 377–383. DOI: 10.3736/jintegrmed2013066.
[8] VERSTRAELEN, H., SWIDSINSKI, A. The biofilm in bacterial vaginosis: implications for epidemiology, diagnosis and treatment. Current Opinion in Infectious Diseases, 2019, vol. 32, no. 1, pp. 39–45. DOI: 10.1097/QCO.0000000000000517.
[9] ONDERDONK, A. B., et al. The human microbiome during bacterial vaginosis. Clinical Microbiology Reviews, 2016, vol. 29, no. 2, pp. 223–238. DOI: 10.1128/CMR.00075-15.
[10] MacPHEE, R. A., et al. Probiotic strategies for the treatment and prevention of bacterial vaginosis. Expert Opinion on Pharmacotherapy, 2010, vol. 11, no. 18, pp. 2985–2995. ISSN 1465-6566.
[11] RAPISARDA, A. M. C., et al. Lacticaseibacillus rhamnosus CA15 (DSM 33960) strain as a new driver in restoring the normal vaginal microbiota: A randomized, double-blind, placebo-controlled clinical trial. Frontiers in Surgery, 2023, vol. 9, article 1075612. ISSN 2296-875X.
[12] SAXELIN, M., et al. Probiotic and other functional microbes: from markets to mechanisms. Current Opinion in Biotechnology, 2005, vol. 16, no. 2, pp. 204–211. ISSN 0958-1669.
[13] PETROVA, M. I., et al. Lactobacillus species as biomarkers and agents that can promote various aspects of vaginal health. Frontiers in Physiology, 2015, vol. 6, article 81.
[14] MA, B., et al. Vaginal microbiome: rethinking health and disease. Annual Review of Microbiology, 2012, vol. 66, pp. 371–389.
[15] PARK, M. G., et al. Menopausal changes in the microbiome – A review focused on the genitourinary microbiome. Diagnostics (Basel), 2023, vol. 13, no. 6, article 1193. DOI: 10.3390/diagnostics13061193.
[16] QABAHA, K., et al. Oleuropein is responsible for the major anti-inflammatory effects of olive leaf extract. Journal of Medicinal Food, 2017, vol. 00, no. 0, pp. 1–4. DOI: 10.1089/jmf.2017.0070.
[17] OMAR, S. H. Oleuropein in olive and its pharmacological effects. Scientia Pharmaceutica, 2010, vol. 78, no. 2, pp. 133–154. DOI: 10.3797/scipharm.0912-18. PMID: 21179340; PMCID: PMC3002804.
[18] FONG AMARIS, W. M., et al. Microbiota changes: the unseen players in cervical cancer progression. Frontiers in Microbiology, 2024, vol. 15, 8 Feb. DOI: 10.3389/fmicb.2024.1352778.
[19] PINO, A., et al. Lacticaseibacillus rhamnosus CA15 (DSM 33960) as a candidate probiotic strain for human health. Nutrients, 2022, vol. 14, no. 22, article 4902. DOI: 10.3390/nu14224902
